História obce

Územie Veľkej Lomnice bolo osídlené už pred 4000 rokmi. Dokazujú to významné archeologické nálezy. Na území obce sa nachádza opevnené sídlisko z konca doby kamennej a začiatku doby bronzovej, nazývané Burchbrich. Začiatok osídlenia je spojený s ľudom s badenskou kultúrou, ktorí sa tu bez násilného prerušenia dožil doby bronzovej. Zánik hradiska nastal v dobe otomanskej kultúry. Otomanská civilizácia na Spiši bola asi v 15. stor. p.n.l. náhle prerušená. Na území Veľkej Lomnice však žili ľudia aj v ďalších obdobiach vývoja. Od prvého storočia n.l. sa tu usadili Kelti. Svedkami doby rímskej sú nálezy rímskych mincí z 2. – 3. stor. a z čias Veľkomoravskej ríše sa vo Veľkej Lomnici našla železná hrivna a slovanská keramika.

Hoci dejiny Lomnice začínajú v praveku, prvá písomná zmienka o Veľkej Lomnici pochádza až z roku 1257. Vtedy totiž daroval uhorský kráľ Ondrej II. jednému zo svojich dvoranov, Adolfovi, a jeho sestre Gertrúde, dvornej dáme, časť územia horného Spiša. Adolf so svojou sestrou a jej manželom založili rod Berzeviczyovcov. Sídlom tohto rodu sa na dlhú dobu stala Veľká Lomnica. Názov obce dokazuje, že okolie bolo osídlené Slovanmi a prví osadníci boli Slováci. Až neskôr, v polovici 13. storočia, sa medzi nimi usadili aj prichádzajúci nemeckí kolonisti, ktorí postupne v obci nadobudli prevahu. Veľká Lomnica sa dlho spomínala len ako Lomnica, ale keď v 14. storočí neďaleko nej vznikli ďalšie dve obce s rovnakým názvom, bolo potrebné ich diferencovať. A tak v roku 1361 nachádzame už pomenovanie „Magna Lomnitz“, teda „Veľká Lomnica“. Prvé presné údaje o zložení a počte obyvateľstva pochádzajú z roku 1700. V 18. storočí vypukol v obci mor a spôsobil, že polovica obyvateľov vymrela. Do prázdnych domov prichádzalo nové obyvateľstvo, ktoré v obci začínalo nový život. Prichádzali predovšetkým Nemci, a tak až dve tretiny obyvateľstva majú nemecký pôvod.

V obci sa nachádza pôvodný neskororománsky rímsko-katolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej z konca 13.storočia, v 15.stor. goticky prestavaný, ktorý ukrýva vzácne nástenné maľby. Tie boli odhalené až v roku 1957. Nachádzajú sa v sakristii kostola a obsahujú legendu o víťazstve uhorského kráľa sv. Ladislava v roku 1093 nad Kumánmi. Maľby pochádzajú z rokov 1310 až 1320. Do kostola dnes vedie jediný vchod, ktorý sa nachádza vo veži. Pri reštaurácii sa však zistilo, že kostol mal pôvodne až tri vchody. Jeden pre obyvateľov obce, jeden do veže a špeciálny vchod, ktorý smela využívať len rodina Berzevitzy. V interiéri kostola zaujmú tri oltáre, pričom najstarší z nich pochádza z roku 1793. Za ním sa nachádza dvojité gotické okno zvonku zamurované a krstiteľnica zo začiatku 16. storočia. Pred evanjelickým kostolom, ktorý stojí dodnes, stál starý evanjelický kostol. Tento kostol museli však Lomničania v čase protireformácie zbúrať. Právo postaviť nový kostol získali až tolerančným patentom Jozefa II. So stavbou sa začalo v roku 1784 a už roku 1785 sa tam konali bohoslužby. Ku kostolu bola začiatkom 20. storočia pristavaná veža v neogotickom štýle s románskymi oknami. Od roku 1909 vežu zdobia hodiny. V obci sa zachovali aj dva kaštiele. Kaštieľ z roku 1757, postavený na mieste staršej kúrie talianskymi architektmi, sa nachádza približne v strede obce. Starší kaštieľ, postavený v roku 1581, dali Berzeviczyovci prebudovať v roku 1772 v barokovom štýle na reprezentatívnu kúriu. Tento kaštieľ sa nachádza na kraji obce smerom na Kežmarok. K historickým pamiatkam obce patrí aj hrob Gregora Berzevicziho – plodného literáta, a nadšeného propagátora Tatier.